Čo je zamestnanecká prémia

Kto má nárok na zamestnaneckú prémiu?

Kto si nemôže uplatniť zamestnaneckú prémiu?

Výška zamestnaneckej prémie za rok 2011

Čo je zamestnanecká prémia

S inštitútom zamestnaneckej prémie sa po prvýkrát stretávame v roku 2009. Jej hlavná funkcia spočíva v podpore nízkopríjmovej skupiny obyvateľstva. Zamestnanecká prémia tak predstavuje konkrétnu formu dodatočnej sociálnej pomoci pre zamestnancov, ktorí pracujú za mzdu blízku minimálnej mzde.

Jedná sa predovšetkým o ľudí, ktorí po odpočítaní všetkých nezdaniteľných častí základu dane („na manžela/lku“, „na daňovníka“) a po dopočítaní daňového bonusu neplatili v predchádzajúcom období žiadnu daň.

Zamestnanecká prémia tak predstavuje príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý sa poskytuje za presne stanovených podmienok. Túto prémiu si môže nárokovať zamestnanec, ktorý splnil podmienky, až na konci roku priamo v ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní.

Zavedením zamestnaneckej prémie je snaha dosiahnuť zvýšenie zamestnanosti obzvlášť dlhodobo nezamestnaných, ktorí  majú šancu nájsť si zamestnanie len s nízkym príjmov. Od zamestnaneckej prémie sa taktiež očakáva, že zvýši motiváciu pracovať aj za nižšie mzdy a celkovo zlepší sociálnu situáciu zamestnancov s nízkymi príjmami.

Ako sa uplatňuje?

Prémia sa uplatní až na konci roku a to buď:

• v ročnom zúčtovaní
  • zamestnanec doloží zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára nasledujúceho roku (napr. za rok 2011, do 15.02.2012) čestné vyhlásenie o tom, že nemal iné zdaniteľné príjmy.
• alebo v daňovom priznaní.
  • zamestnanec použije tlačivo typu A. V tomto tlačive si totiž svoju daňovú povinnosť vypočítavajú daňovníci, ktorí majú príjem len zo závislej činnosti, a to je aj jednou z podmienok pre priznanie zamestnaneckej prémie.

Kto má nárok na zamestnaneckú prémiu?

Na to, aby si zamestnanec mohol uplatniť nárok na prémiu, musí splniť presne stanovené podmienky:

• V roku 2011 môže dosiahnuť príjmy len zo závislej činnosti.
  • Túto prémiu si nemôže žiadať živnostník, ani zamestnanec, ktorý má príjmy napríklad ešte z prenájmu, predaja majetku, či iné príjmy.
  • Tieto príjmy dosiahol len na území Slovenskej republiky. Ak dosiahol príjmy aj v zahraničí, nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnanec nemá.
• Výška príjmov musí predstavovať minimálne 6- násobok minimálnej mzdy. V roku 2011 tak musí zarobiť minimálne 1 902 eur.  
• Zamestnanec musí pracovať a poberať príjem minimálne 6 kalendárnych mesiacov.
• U niektorých príjmov, ktoré určuje zákon,  sa daň vyberá zrážkou. Po splnení zákonných podmienok je možné uplatniť si túto daň  ako preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak tak urobí, stráca nárok na zamestnaneckú prémiu.

Nárok na tento štátny príspevok si môže uplatniť aj poberateľ:

• starobného dôchodku
• predčasného starobného dôchodku, alebo
• dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo
• výsluhového dôchodku

avšak len v prípade, ak mu tento dôchodok bol priznaný len v priebehu roka, nie však k 1.1.. V prípade, že bol poberateľom niektorého z vyššie uvedených dôchodkov k 1.1.2011 (alebo mu tento dôchodok bol priznaný spätne k 1.1.2011) nemôže si už uplatniť zamestnaneckú prémiu v tomto roku.

Kto si nemôže uplatniť zamestnaneckú prémiu?

Okrem podmienok uvedených v predchádzajúcom kroku, existujú ešte ďalšie situácie, kedy zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu.

Zamestnanec nemôže mať príjmy ani vo forme:

• možnosti používať motorové vozidlo zamestnávateľa na súkromné ciele
• zamestnaneckých opcií
• cien a výhier zo súťaží, ktoré vyhlásil jeho zamestnávateľ

Zamestnávateľ, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom a chce svojim zamestnancom vyplatiť podiel na zisku spoločnosti, zabráni týmto úkonom poskytnutie zamestnaneckej prémie. V prípade teda, že zamestnanec, ktorý nemá účasť na základnom imaní (resp. nevlastní obchodné podiely v spoločnosti) a zamestnávateľ mu vyplatí podiel na zisku, automaticky stratí nárok na zamestnaneckú prémiu.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nemá takisto zamestnanec, v ktorých prípade bol poskytnutý príspevok na podporu udržania ho v zamestnaní.

Taktiež je dôležité uvedomiť si, že v obdobie, kedy daňovník pracuje na základe dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov, sa nezapočítava do obdobia odpracovaných 6 mesiacov, ktoré sú nutné na to, aby mu zamestnanecká prémia bola vyplatená.

Výška zamestnaneckej prémie za rok 2011

Výška zamestnaneckej prémie nepriamoúmerne závisí od dosiahnutých príjmov zamestnanca. Pre rok 2010 sa bude jednať o dve príjmové skupiny:

• zamestnanci s ročným príjmom od 1 902,00 do 3 804,00 eur
• a zamestnanci s ročným príjmom nad 3 804,00 eur.

Príjem od 1 902,00 do 3 804,00 eur

U zamestnancov, ktorí dosiahnu príjem v rámci tohto pásma (napr. 2 000, 2400,...3545 eur) sa zamestnanecká prémia vypočíta  podľa vzorca:

(nezdaniteľná časť ZD* na daňovníka – ZD* z minimálnej mzdy) x 0,19

Zamestnanecká prémia tak pre všetkých zamestnancov, ktorí dosiahli v roku 2011 príjmy  v pásme od 1 902,00 do 3 804,00 eur predstavuje 50,34 eura za 12 mesiacov.

Príjem nad 3 804,00 eur

Prípade, že má zamestnanec vyšší príjem ako 3 804,00 eur, vypočítava sa zamestnanecká prémia podľa vzorca:

(nezdaniteľná časť ZD* na daňovníka – ZD* daňovníka) x 19 %

Príklad: Príjem  pána Kováča za rok je 4 300 eur a splnil všetky podmienky pre získanie nároku na zamestnaneckú prémiu. Aby sme získali základ dane, musíme od dosiahnutých príjmov odpočítať poistné (13,4 %). ZD pána Kováča tak predstavuje 3 723,80 eur.

Zamestnanecká prémia pána Kováča predstavuje 31,26 eur ((3559,30 – 3 723,80)x 19 %)).

Výška zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje nahor.

Príklady:

Vlani som celý rok pracovala za minimálnu mzdu. Okrem toho som zarobila aj tisíc eur ako živnostníčka. Môžem dostať zamestnaneckú prémiu?

Keďže ste mali príjem z podnikania, nemôžete dostať zamestnaneckú prémiu bez ohľadu na to, že ste pre zamestnávateľa celý rok pracovali za minimálnu mzdu.

 

Minulý rok som pracoval len na dohodu, pričom som celkovo zarobil 2 500 eur. Mám nárok na prémiu?

Keďže pri posúdení nároku na zamestnaneckú prémiu sa neberú do úvahy tie mesiace, počas ktorých zamestnanec mal príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nespĺňate podmienku, že ste mali posudzované príjmy aspoň počas šiestich mesiacov. Preto nemôžete získať prémiu.

 

Popri dôchodku som celý minulý rok pracovala za minimálnu mzdu. Dostanem prémiu?

Ak ste poberali starobný dôchodok už od začiatku minulého roku, alebo vám bol spätne priznaný k začiatku roku, nemáte nárok na zamestnaneckú prémiu.

 

Vlani som 1. februára dovŕšil dôchodkový vek a od tohto termínu som aj začal poberať dôchodok. Môžem si za minulý rok uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu?

Prémiu nemôžu získať len tí ľudia, ktorí poberali dôchodok od začiatku roka, alebo im bol spätne priznaný k začiatku roka. Keďže ste ho začali poberať neskôr, ak splníte ostatné podmienky, štát by vám mal vyplatiť prémiu.

 

Do konca júla som bol nezamestnaný. Od augusta pracujem za 600 eur v hrubom, môj minuloročný príjem tak bol 3 000 eur, čo je menej ako 12–násobok minimálnej mzdy. Spĺňam nárok na získanie zamestnaneckej prémie?

Na to, aby ste mohli získať prémiu, musíte mať príjem aspoň počas šiestich mesiacov. Keďže ste pracovali len päť mesiacov, nemáte na ňu nárok, aj keď ste celkovo zarobili menej ako 12–násobok minimálnej mzdy.

 

V januári a februári som pracoval za 500 eur. Dostal som však výpoveď, dva mesiace som bol nezamestnaný a od apríla som sa zamestnal za 350 eur. Môžem dostať prémiu?

Váš celoročný príjem bol nižší ako 12–násobok minimálnej mzdy a pracovali ste celkovo desať mesiacov, preto máte nárok na prémiu. Keďže ste však nepracovali celý rok, dostanete len pomernú časť prémie za mesiace, ktoré ste odpracovali. Zamestnávateľ by vám mal vyplatiť 41,95 eura.

 

Minulý rok som pracoval za 330 eur. Zároveň som prenajímal byt za 500 eur mesačne. Mám nárok na prémiu?

Ľudia, ktorí chcú získať prémiu, nesmú mať príjem z prenájmu. O prémiu preto nemôžete požiadať.

Celý rok som pracoval za minimálnu mzdu. Okrem toho som prenajímal jednu izbu v byte za 40 eur mesačne. Dostanem prémiu?

Keďže váš príjem z prenájmu za rok neprekročil 500 eur, nejde o zdaniteľný príjem. To znamená, že sa pri posudzovaní nároku na zamestnaneckú prémiu naň neprihliada. Ak splníte všetky ostatné podmienky, mali by ste prémiu dostať.

 

Vlani som predal byt, ktorý som vlastnil už viac ako päť rokov, a preto som neplatil daň. Ovplyvní tento predaj nárok na moju zamestnaneckú prémiu?

Príjem z predaja bytu, ktorý vlastníte viac ako päť rokov, je oslobodený od dane. Nárok na zamestnaneckú prémiu však ovplyvňuje len zdaniteľný príjem. Ak teda splníte všetky ostatné podmienky, mali by ste ju dostať bez ohľadu na to, za koľko ste byt predali.

 

Môžem si zároveň uplatniť nezdaniteľnú časť na nepracujúcu manželku a získať zamestnaneckú prémiu?

Zamestnanecká prémia je nastavená tak, že sa znižuje s rastúcim príjmom. Nulová je od príjmu, pri ktorom si zamestnanec môže odrátať celú nezdaniteľnú časť na seba. Aby si mohol uplatniť nezdaniteľné minimum na nepracujúcu manželku, musí zarobiť ešte viac. To znamená, že nie je možné získať aj prémiu a zároveň si uplatniť nezdaniteľné minimum na nepracujúcu manželku.

 

Dostanem celú zamestnaneckú prémiu, aj keď som vlani pracoval len osem mesiacov?

Nárok na prémiu v plnej výške majú len tí ľudia, ktorí odpracovali celých 12 mesiacov. Ak niekto pracoval kratšie, dostane pomernú časť prémie. Za osem mesiacov tak zamestnanec dostane dve tretiny z celoročnej prémie.

Staršie príklady od Mihála:

VÝPOČET ZAMESTNANECKEJ PRÉMIE

Zamestnanec, ktorému sa vypočíta zamestnanecká prémia, má nulovú daň. Ak sa mu z príjmov počas roka zrazili preddavky alebo zrážková daň zo závislej činnosti, tieto sa mu vrátia ako preplatok na dani. Okrem toho dostane zamestnaneckú prémiu.

Pri výpočte zamestnaneckej prémie sa postupuje dvoma možnými spôsobmi, ktorých použitie závisí od výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca.

1. Ak zdaniteľný príjem (brutto) zamestnanca za rok 2009 je 3546 eur a vyšší (pozor, súčasne základ dane je nižší ako 4025,70 eur), tak

ZP = 19% z (4025,70 – základ dane zamestnanca)

2. Ak zdaniteľný príjem (brutto) zamestnanca za rok 2009 je aspoň 1773 eur a súčasne menej ako 3546 eur, tak

ZP = 19% z (4025,70 – základ dane zo sumy 3546 eur) = 19% z (4025,70 – 3072,96) = 181,03 eur

Okrem toho ešte platí pravidlo: Suma zamestnaneckej prémie sa alikvótne kráti, ak zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy počas menej ako 12 mesiacov. Tu sa berú do úvahy aj také kalendárne mesiace, v ktorých zamestnanec dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Napríklad ak mal zamestnanec príjem 2400 eur brutto a mal tieto príjmy vyplatené počas 8 mesiacov, zamestnanecká prémia bude 19% z (4025,70 – 3072,96) x (8/12) = 120,69 eur

Zamestnanecká prémia sa zaokrúhľuje na celé centy nahor.

Príklad

Pán Bohumil dosiahne za rok 2009 príjmy zo závislej činnosti vo výške 300 € mesačne, spolu 3600 € za celý rok. Pán Bohumil pracoval celý rok 2009 v pracovnom pomere. Odvody pána Bohumila boli za rok 2009 vo výške 482 €. Základ dane pána Bohumila preto bude 3118 €.

ZP = 19% z (4025,70 € – 3118 €) = 19% z 907,70 € = 172,47 €

Príklad

Pani Cecília pracuje počas celého roka 2009 v pracovnom pomere na polovičný úväzok a dosiahne za rok 2009 príjmy zo závislej činnosti vo výške 2400 €. Jej príjmy sú v rozmedzí 1773 € až 3546 €, preto:

ZP = 181,03 €

Príklad

Pán David pracuje počas roka 2009 v pracovnom pomere 10 mesiacov a jeho príjem za celý rok dosiahne sumu 3000 €. Je to suma v rozmedzí 1773 € až 3546 €, preto suma zamestnaneckej prémie by bola daná ako 181,03 €.

Pretože pracovný pomer trval len 10 kalendárnych mesiacov, suma zamestnaneckej prémie sa alikvótne kráti a bude:

ZP = 181,03 € x 10/12 = 150,86 €

Príklad

Pani Elena dosiahne za rok 2009 príjmy zo závislej činnosti v celkovej výške 3800 €. Pani Elena pracovala v pracovnom pomere 6 kalendárnych mesiacov a ďalších 6 mesiacov pracovala na dohodu o pracovnej činnosti. Odvody pani Eleny boli za rok 2009 vo výške 440 €. Základ dane pani Eleny preto bude 3360 €.

Pani Elena mala príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru počas 6 mesiacov, spĺňa teda podmienku na priznanie zamestnaneckej prémie.

Keďže pani Elena mala príjmy zo závislej činnosti počas všetkých 12 mesiacov (6 mesiacov v pracovnom pomere, ďalších 6 mesiacov z dohody, spolu počas 12 kal. mesiacov), suma zamestnaneckej prémie sa krátiť nebude a vypočíta sa ako:

ZP = 19% z (4025,70 € – 3360 €) = 19% z 665,70 € = 126,49 €

Zákon o dani z príjmu platný od 1.1.2012

§ 32a
Zamestnanecká prémia

(1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi
a) vzniká, ak
1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len "posudzované príjmy"), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 123)

 

§ 5 Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, 13)

2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,
3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,
4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i),

 

§ 5 Príjmy zo závislej činnosti

 

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

 

b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, 9)

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, 10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, 12)

g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h) obslužné, 14)

 

§ 5 Príjmy zo závislej činnosti

 

(3) Príjmom zamestnanca je aj

 

a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, 6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].

 

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

i) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

 

5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,

 

§ 6
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu
 

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24)
b) príjmy zo živnosti, 25)
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a umeleckého výkonu27) a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
b) z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, 29)
d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.29a)

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, 29b) ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku, 30)
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnávací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti. Takéto poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 a 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 3, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, 1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

(14) Daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo dosahujúci príjmy z pou

« Späť

 Vytlačiť stránku

 Poslať stránku e-mailom  |   

Diskusia: "Zamestnanecká prémia "
Dátum:	Meno:	Komentár:
27.02.2012, 21:52		Zamestnanecká prémia - jasne, či zahmlene ?
27.02.2012, 21:55		Re: Zamestnanecká prémia - jasne, či zahmlene ?
27.02.2012, 22:12	šikula
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre