Novely zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení
Národná rada 11. marca 2009 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a súčasne novelu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s číslom 108/2009 Z.z.
Sociálne poistenie
Zrušenie minimálneho základu v sociálnom poistení pre zamestnancov.
S účinnosťou od 1.1.2010 sa ruší minimálny vymeriavací základ pre zamestnancov podľa zákona o sociálnom poistení.
Úrazové poistenie
Podľa doteraz platného zákona sa jednotná sadzba 0,8% z vymeriavacieho základu na úrazové poistenie mala zachovať do konca roku 2009 a od roku 2010 sa sadzba mala pre zamestnávateľov diferencovať podľa nebezpečnostných tried.
Obdobie zachovania jednotnej sadzby 0,8% sa predlžuje až do konca roka 2011.
Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa nevzťahuje na:
• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č.312/2001
Z.z. o štátnej službe, č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch
prokuratúry, č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore),
• väzňa,
• osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec:
• ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• ktorému bol priznaný starobný dôchodok.
Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za uvedených zamestnancov.
Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je od 1.1.2009 do 31.12.2009 suma 295,50 € okrem výnimiek, kedy minimálny základ je:
• suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý
má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas,
• suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane
zamestnávateľa,
• suma pracovnej odmeny fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby
vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
• a minimálny vymeriavací základ vôbec nie je určený v prípade garančného
a úrazového poistenia zamestnanca na dohodu.
Alikvótne krátenie najnižšej a najvyššej možnej sumy vymeriavacieho základu v sociálnom poistení - ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140, najnižšia a najvyššia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.
Zdravotné poistenie
Polovičné sadzby na zdravotné poistenie majú:
• osoby poberajúce invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čiže osoby, ktorým ešte
nebola prehodnotená invalidita podľa nového zákona č.461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení,
• osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%,
• osoby ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP, vydaného úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny (miera ich funkčného postihnutia je 50% a viac),
• pozor, od 1.5.2008 polovičnú sadzbu poistného na zdravotné poistenie
už nemajú osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona
č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom
poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 20% ale najviac o 40% (čiže po prehodnotení nepoberajú invalidný
dôchodok ale pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú
najmenej 20%).
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v zdravotnom poistení je daný väzbou na zákon o minimálnej mzde (od 1.1.2009 až do 31.12.2009 sa používajú sumy minimálnej mzdy platné k 1.1.2009).
Alikvótne krátenie najnižšej možnej sumy vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení zamestnanca - ak sa poistné platí len za časť kalendárneho mesiaca, najnižšia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ
pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa platí poistné.
Najvyššia možná suma vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení sa za žiadnych okolností nekráti.
Dane zo mzdy (zamestnanec)
Daňou a odvodmi je najviac zaťažená práca v pracovnom pomere.
Pri výpočte daňového a odvodového zaťaženia príjmov v pracovnom pomere treba vychádzať z tzv. hrubej mzdy zamestnanca.
Celková hrubá mzda zamestnanca alebo tzv. cena práce, je daná ako hrubá mzda zamestnanca plus odvody zamestnávateľa (35,2%), čiže je to suma, ktorú v súčte platí zamestnávateľ za prácu zamestnanca. Hrubá mzda je daná ako 135,2% hrubej mzdy zamestnanca.
Daň (19%) sa počíta z hrubej mzdy zamestnanca zníženej o odvody zamestnanca.
Zamestnancovi v pracovnom pomere tak z hrubej mzdy zostane 52% a 48% ide na daň a odvody.
Príjem zamestnanca je možné "vylepšiť" a to využitím skutočnosti, že odvody sa neplatia zo všetkých príjmov dosahovaných v pracovnom pomere.
Odvody sa neplatia napríklad:
• z odmeny vyplatenej zamestnancovi pri jeho životnom jubileu (napr. mal
pred mesiacom 29 rokov) alebo pri jeho pracovnom jubileu (napr.
v tomto roku bude mať odpracované 3 roky vo firme),
• z náhrady pri domácej pracovnej pohotovosti (výška tejto náhrady nie je
žiadnym spôsobom obmedzená, rovnako ako pri dohode medzi
zamestnancom a zamestnávateľom nie je časovo obmedzený rozsah takejto
pohotovosti),
• z príjmov vyplatených bývalému zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru.
Z takýchto príjmov zamestnanca sa platí len daň 19%.
Zamestnanie na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Po 1. septembri 2007, kedy sa do Zákonníka práce vrátila možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti, je možné využívať spolu až tri alternatívy práce na dohodu:
• dohoda o vykonaní práce - obsahom by mala byť jednorazová činnosť
vymedzená výsledkom, rozsah práce pre jedného zamestnávateľa by nemal
presiahnuť 350 hodín za kalendárny rok a to vrátane prípadných ďalších
dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi tým istým zamestnávateľom
a zamestnancom,
• dohoda o brigádnickej práci študentov - obsahom má byť príležitostná
činnosť vymedzená druhom práce - a môže ju využiť len osoba, ktoré má
štatút študenta SŠ, VŠ (vrátane doktorandov a externe študujúcich),
rozsah práce nesmie v priemere presiahnuť polovicu štandardného
pracovného týždňa (čiže v priemere obvykle 20 hodín týždenne),
pričom priemer sa posudzuje za celé obdobie, najviac za dobu 12 mesiacov,
• dohoda o pracovnej činnosti - obsahom má byť príležitostná činnosť
vymedzená druhom práce, rozsah práce nesmie presiahnuť 10 hodín
týždenne.
Pozor!
Podľa Zákonníka práce by mali zamestnávatelia uzatvárať tieto dohody len výnimočne. Rozsah práce sa posudzuje za každú dohodu osobitne, okrem dohody o vykonaní práce uzavretej medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom. Výška odmeny pri práci na dohodu nie je ničím ohraničená, odmena by však nemala byť rádovo vyššia, ako mzda zamestnanca vykonávajúcu u toho istého zamestnávateľa tú istú prácu na základe pracovnej zmluvy.
Výhodou tejto formy práce je skutočnosť, že odvody z odmeny platí len zamestnávateľ a to vo výške 0,8% na úrazové poistenie a 0,25% na garančné poistenie. Príjemca odmeny na dohodu platí len daň z príjmu vo výške 19% z odmeny.
